Z histórie schodíšť

Schodište ako jeden z najstarších architektonických prvkov

Je veľmi ťažké povedať, od kedy datovať vznik schodíšť ako takých. Schodištia sú jedným z najstarších stavebných prvkov architektúry vôbec. Laicky povedané, veľmi skoro potom ako človek začal vytvárať svoje prvé obydlia začal aj prekonávať výškové rozdiely v prírode a tak vznikali prvé schody a schodíky za použitia ľahko dostupných materiálov. So schodišťami sa stretávame už od začiatku ľudskej kultúry.

Zmena vzhľadu a významu schodíšť

Schodištia, objavujúce sa vo všetkých rôznych architektonických obdobiach, mali vzhľad zhodný s rysmi jednotlivých slohov, ale aj dobovým technickým vývojom.

Dôležitým faktorom vplývajúcim na vzhľad schodíšť ako aj ostatných prvkov stavieb je vývoj v oblasti estetiky. Tak ako sa menia ľudské myšlienky a priority, tak sa mení aj architektúra v ktorej sa ľudia pohybujú a ktorú dennodenne využívajú.

Ďalším činiteľom je technologický pokrok. Od neho je závislý napríklad výber materiálov, ktoré je možné využiť. Vďaka vedeckotechnickej revolúcii a neustálemu objavovaniu nových technológií je dnes možné v stavebníctve použiť aj napríklad tenké, ale predsa pevné sklá a podobne.

V období primitívnych náboženstiev existovali cesty a cestičky k oltárom postavených na vyvýšených miestach, potom človek začal stavať chrámy a cesty nahradili schody, ktoré mali človeka pokorne priblížiť k Bohu.

Na vyvýšených miestach sedávali aj panovníci a ľudia akýmsi spôsobom nadradený. Vo význame schodíšť teda môžeme nájsť aj význam spoločenský. Schody v súkromných budovách často dokonca naznačovali postavenie a bohatstvo majiteľov domu.

Poňatie schodišťa, ako hlavne funkčného prvku v budovách prichádza až v dvadsiatom storočí. Aj v tejto ére však schodište môže byť niečím dominantným a významným. Nemusí ísť len o funkčnosť a pohodlnosť, ktorým sa od doby funkcionalizmu venuje hodne pozornosti.

Jedinečnosť, klady a zápory z hľadiska použitých materiálov

Existuje mnoho materiálov, z ktorých si môžeme vyberať a ktoré viac či menej ovplyvňujú výsledný tvar schodišťa. Každý z nich má svoje prednosti, ako aj nedostatky. Môžeme použiť kameň, betón, drevo, kov, sklo, rôzne ich kombinácie a množstvo typov povrchovej úpravy.

Kamenné schody

Kameň je prírodný, dosť odolný materiál, dostupný takmer všade na svete. Bol a stále je pomerne drahým materiálom a to hlavne vzhľadom na náročnosť jeho získavania a spracovávania. Historicky sa s kamennými schodmi stretávame najčastejšie u palácov, súkromných rezidencií a verejných budov. Kameň nám ponúka širokú paletu farieb a štruktúr.

Tehlové schody

Boli a sú používané viac menej len pre schodištia vonkajšie, alebo do vínnych pivníc. Jedná sa o najstarší spôsob riešenia vonkajších schodíšť. V Anglicku majú tehlové schody, ale aj múriky svoju dlhoročnú tradíciu.

Drevené schody

Drvivá väčšina vidieckych domov mala schody drevené. Mnohokrát to boli len rebríky, alebo mlynárske schody šetriace miesto. Postupne sa však tvary začali rozvíjať aj v domoch, ktoré nepatrili len šľachte. Drevo nám ponúka mnoho možností, pretože je dobre opracovateľné a variabilné, čo sa týka tvarov. Exotické a vzácne dreviny v spojení s výbornou prácou stolára či rezbára môžu z dreveného schodišťa vytvoriť objekt luxusu..

Kovové schody (železné)

Celo železné schodištia sa  používajú  v budovách ako vonkajšie únikové schodištia, alebo technické schodištia vo fabrikách zložené z oceĺových roštov. Omnoho častejšie sa stretávame s kovaným zábradlím, ktoré schodište doplňuje a to nielen po stránke funkčnej, ale aj estetickej. Oceľové konštrukcie interiérových schodíšť sú váčšinou obložené iným materiálom.

Betónové schody

Nespornou výhodou betónu je jeho tvárnosť. Monolitické betónové schody môžu byť schody ozaj šité na mieru. Často sa doplňujú luxusnými doplnkami, zábradlím a úpravou okolia schodišťového priestoru. Betón je veľmi odolný materiál, ale mnohým nemusí byť príjemný na pohľad. Dnes sa dá využiť množstvo povrchových úprav, ktoré spravia povrch ako bezpečným, tak aj príjemnejším na pohľad.

Vývoj z pohľadu umeleckých a architektonických štýlov

Pravek

schody vo svojej primitívnej forme sú logickým dôsledkom potreby prekonávania výškových rozdielov v teréne.

Starovek

schodištia sú prostriedkom, ktorý zdôrazňuje moc Bohov a vládcov a malosť obyčajného človeka.

Staroveký Rím

časté použitie schodíšť napríklad na amfiteátroch.

Stredovek

v Románskom období boli schody len priame, celé murované s kamennými stupňami a riešili len malé výškové rozdiely. Pre náročnejšie gotické stavby sú typické vretenové schodištia, točené po ose vedúcej uprostred a celé z kameňa, alebo v kombinácii s drevom.

Renesancia

vnáša do architektúry väčšiu voľnosť a pohodu. Schodištiam je venovaná čím ďalej, tým väčšia pozornosť a dostávajú aj väčší priestor, čo umožňuje rozvoj v skutku pohodlných schodíšť. Začínajú sa objavovať viacramenné schodištia. Kladie sa dôraz na kvalitné, ale aj umelecky hodnotné a zaujímavé spracovanie.

Barok

pokračuje vývoj viacramenných schodíšť. Stávajú sa niečím monumentálnym, dominantným a ohromujúcim.

Klasicizmus

najčastejšie sú schodištia nosné, ktoré preberajú funkciu nosných klenieb, alebo sa na nej podieľajú. Často sa stretávame s nosnými piliermi pripomínajúcimi odkaz antiky. U zábradlí sa objavila novinka v podobe liatinových prefabrikovaných tyčiek.

20. storočie a súčasnosť

využívanie kovu a skla umožňuje niektoré nové realizácie, ale tvarovo sa dá pravdepodobne už len ťažko niečo nové vymyslieť, aj keď niektorí architekti, nás dokážu ešte stále milo prekvapiť.